Na jeho počesť bola odhalená pamätná tabuľa na fare v Kľaku

Správca farnosti Kľak a kňaz Michal Lajcha odhalil v nedeľu, 9. 9. 2018 pamätnú tabuľu venovanú svojmu predchodcovi, duchovnému Rudolfovi Kluchovi, spoločne aj s pozostalou rodinou. Kňaz Rudolf Klucha počas druhej svetovej vojny zachránil pred istou smrťou viac ako 300 ľudí. Pred slávnostným aktom odhalenia pamätnej tabule bola v miestnom kostole odslúžená svätá omša venovaná Rudolfovi Kluchovi a jeho potomkom Víťazkovcom. Tabuľa je osadená na fare, kde pôsobil a kde pracuje aj farár Lajcha. Je na nej nielen informácia o tom, že Klucha zachránil viac ako tristo ľudí, ale tiež to, že bol nielen duchovným otcom, ale aj otcom troch synov. 

Michal Lajcha samotný projekt a odhalenie pamätnej tabule poňal ako očistenie mena Rudolfa Kluchu a okrem iného povedal "Za šesť rokov teologických štúdií v Kňazskom seminári v Badíne, čo je odtiaľto vzdušnou čiarou možno 50 kilometrov, som sa ani raz nedozvedel o hrdinskom čine pána farára Kluchu, ktorý by mohol byť vzor pre všetkých kňazov, pre nastávajúcu generáciu. O čine, že zachránil vyše tristo ľudí, by sa malo rozprávať oveľa viac. Bol kňazom, o ktorom by sa malo hovoriť aj v kňazskom seminári. Dnes, keby človek zachránil jedného topiaceho sa alebo z požiaru horiaceho domu, dostane rad vyznamenaní, od prezidenta až po Nobelovu cenu, no meno farára Kluchu malo zostať zabudnuté. Keby sa pán farár Klucha narodil nie v 20., ale trebárs v 10. storočí, matka jeho detí mohla byť jeho manželkou a obaja mohli žiť vo sviatosti manželstva. Žiaľ, život to zariadil inak a on bol cirkvou zaznávaný a stal sa nedocenenou osobnosťou dejín." 

Michal Lajcha pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule otvoril aj citlivú tému v cirkvi. 

Predstavil dve knihy, ktoré napísal a ktorých spoluautorom je Peter Baláž. Prvá je vedecká a je adresovaná teológom a učiteľskému rádu cirkvi a volá sa Tragédie celibátu - mŕtva manželka. Argumentuje sa v nej proti povinnému kňazskému celibátu. "Morbídnosť cirkvi spočíva v tom, že manželka je definovaná cirkevným právom ako jednoduchá prekážka. Čiže ak by sa chcel ženatý muž stať kňazom, musí jeho manželka zomrieť. V cirkvi, ktorá stojí na strane života, je smrť manželky bránou ku kňazstvu ženatého muža," vysvetlil Lajcha tajomnosť názvu knihy. Druhá kniha s tým istým názvom je tzv. populárnou verziou. 

Nedeľa 21. januára 1945 sa do histórie obcí Kľak a Ostrý Grúň zapísala ako "Krvavá nedeľa". 

Rudolf Klucha, ktorý v tom období pôsobil vo farnosti v to tragické ráno zachránil ostatných obyvateľov dediny už pred istou smrťou, bol vzdelaný človek a ovládal nemčinu. Občania boli nahnaní do stredu dediny, pred rozostavané guľomety a mala sa konať masová poprava už omdlievajúcich a pľačúcich nevinných ľudí, ktorí prosili nebesá v záchranu najmä svojich detí. Tento obetavý kňaz nemeckých vojakov svojou nemčinou presviedčal, aby nevraždili týchto nevinných ľudí, pretože on svojich veriacich v tejto najstrašnejšej chvíli v ich živote neopustí a chce zomrieť s nimi. Jeho presviedčaním sa táto nesmierne krutá chvíľa oddialila. Keď už kňaz dával svojim veriacim posledné požehnanie, v diaľke bolo počuť motorku a na nej bieloodenec so skríženým čiernym samopalom na hrudi, hlasno kričal " Halt, halt - nestrieľať !

Rudolf Klucha sa narodil v Prievidzi 22. januára 1909 Márii Kluchovej, rod. Katrenčíkovej a Antonovi Kluchovi. V Kľaku pôsobil ako farár od roku 1933 až do svojej smrti. Zomrel 28. júla 1984. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Kľaku.

text, foto, video: Vladimír Janovič