Kostol sv. Martina

Kostol sv. Martina, dominanta obce Horné Hámre a jej farnosti.

Kostol sv. Martina je jedna z prvých dominánt Kľakovskej doliny, ktorý vás zaujme, keď sa rozhodnete spoznávať krásy našej doliny. Ak sa k nám vyberiete smerom od Žarnovice, prvé čo uvidíte, keď prejdete Žarnovickou Hutou, je veža kostola a panoráma Horných Hámrov, obce, ktorá je vstupnou bránou do Kľakovskej doliny. 

Pred vstupom do Horných Hámrov si nenechajte ujsť a aspoň na chvíľku sa zastavte pri kaplnke Panny Márie Lurdskej.

Patrónom Horných Hámrov a farnosti je sv. Martin. Podľa legendy bol sv. Martin synom dôstojníka Rímskej armády. Malý Martin bez vedomia rodičov začal chodiť na stretnutia katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst). Keď mal pätnásť rokov, mal byť pokrstený. Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáčilo synovo tiché a utiahnuté správanie, a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii (dnešné Francúzsko). Martin sa však nepokazil. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným bol láskavý, bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným. V meste Amiens sa odohral aj ten známy príbeh, keď stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Neváhal a mečom rozpolil svoj vojenský plášť, aby žobráka ochránil pred následkami prechladnutia. Nasledujúcu noc sa mu vo sne zjavil Ježis Kristus zahalený polovicou jeho plášťa a započul jeho slová: "Martin, ešte ako katechumen, ma zakryl týmto plášťom." Martin sa dal hneď na druhý deň pokrstiť. Bolo to roku 339, mal vtedy asi dvadsaťtri rokov. Sv. Martin je patrónom kováčov, ktorí používali kladivo (hamor) pri spracúvaní rudy vyťaženej v okolitých banských mestách. Obec má sv. Martina v súčasnosti zobrazeného aj v erbe a na úradných pečiatkach.

Kostol sv. Martina stojí na vyvýšenom mieste nad cestou a je ohradený múrom, v minulosti bol pri ňom cintorín. Múr bol nedávno obnovený. Pôvodný múr bol už značne poškodený a preto miestny farár a správca farnosti Mgr. Tibor Jányi rozhodol o jeho zbúraní a postavení nového. Pri kopaní základov pod nový múr stavbári objavili pozostatky pôvodného cintorína. Samotný kostol je dlhý 23 m, široký 9,5 m a vysoký približne 10 m. Svätyňa je zakončená oválnou stenou a preklenutá hviezdicovou klenbou. Víťazný oblúk je polkruhový. Loď má valenú tehlovú klenbu. Vzadu je orgánový chór, ktorý bol zväčšovaný. V priečelí kostola stojí už spomínaná veža vysoká 37 m, zakončená vežovými hodinami, chránená barokovou strechou s dvojkrížom. Na južnej strane lode bola Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, v ktorej je v súčasnej dobe spovednica a Boží hrob. Hlavný oltár zhorel v roku 1955. Podľa dostupných prameňov vyhotovil nový oltár miestny stolár J. Cabánek. V rokoch 1978 - 1980 boli v kostole urobené úpravy podľa nariadení II. vatikánskeho koncilu, oltár bol odstránený a nahradený stĺpom zakončený krížom. Na tomto stĺpe bol zavesený obraz od akademického maliara Ladislava Záborského s portrétom sv. Martina, ktorý sa v súčasnosti nachádza na fare. V rokoch 1992 - 1994 bol vo svätyni osadený iba mramorový obetný stôl, zakončený drevenou menzou. V tých rokoch sa vymenila i podlaha pod lavicami a kostol obohatili o drevorezbu sv. Martina, ktorú vyhotovil majster z Kežmarku s telesne postihnutými umelcami. Vzhľad kostola z vonkajšej strany pochádza z roku 1969, keď sa počas pôsobenia farára Rudolfa Hudeca vykonala generálna oprava fasády, ale i oplechovania strechy a takisto opravili vežové hodiny. V roku 1999 urobili generálnu opravu organu a v roku 2003 zase generálnu opravu elektroinštalácie, nainštalovali nové svietidlá a kostol vymaľovali.

Kostol bol pôvodne postavený v roku 1754 na náklady patróna a veriacich. Pred ním na tomto mieste stál iný, menší kostol, ktorý bol údajne postavený v roku 1615. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1671 sa píše, že ho v tom čase opravovali. Bornemisza v knihe uvádza, že "kostol spomína sa v roku 1671 ako starý. Obnovený bol roku 1734. Fara a matrika je od roku 1715". Za éry Rákociovcov tento kostol ponúkol Dóci evanjelikom ako ich farský kostol. Či ho v skutočnosti aj používali, nie je známe. Tento kostol zbúrali a postavili nový.

Prvú budovu fary postavili pri zriadení farnosti. V roku 1939 ju zbúrali a na náklady patróna a farníkov za pôsobenia farára Jozefa Záňa postavili novú. Ta bola prispôsobená súčasným potrebám v roku 1999.

Farári:

1715 Hivner Ján, 1718 Kamečanský Juraj, 1723 Galbavý Ján, 1727 Haško Ondrej, 1731 Cimra Matej, 1747 Kociani Michal, 1748 Prochotský Juraj, 1771 Lanzer Ján, 1791 Borgényi Ján, 1812 Hangay Anton, 1825 Matzko Ján, 1826 Gerliczy Anton, 1830 Šimúnyi Juraj, 1831 Štrba Jozef, 1857 Köntöš Štefan, 1892 Matejčík Ján, 1909 Lidvigh Gejza, 1928 Polerecký Ján, 1934 Záň Jozef, 1944 Klucha Rudolf - správca farnosti Kľak, 1947 Hudec Štefan, 1963 Lepp František, 1967 Hudec Rudolf, 1978 Meško Jozef, 1979 Obžera Ján, 1991 Kandera Pavol, 1992 Nociar Jozef, 1996 Hanko Jozef, 1997 Strapko Jozef, 1998 Kubinec Marcel, 2000 Žilka Martin, 2004 Jányi Tibor.

Text upravil a autorsky doplnil: Vladimír Janovič

(zdroj: kniha Kľakovská dolina II. - Od Hrona po Vtáčnik, https://www.zivotopisysvatych.sk/