Ostrovica

Vyhlásená za prírodnú pamiatku v roku 1992. Nachádza sa v katastrálnom území obce Kľak o výmere 4, 44 ha, v nadmorskej výške 855 m.

Vrch Ostrovica sa nachádza v juhozápadnej časti sopečného pohoria Vtáčnik, priamo nad obcou Kľak. Je zaujímavý predovšetkým monumentálnymi skalnými útvarmi, ktoré sa nachádzajú vo vrcholovej časti tejto prírodnej pamiatky. Krajinársky veľmi výrazné tri skalné veže sa týčia nad blýzkym okolím do výšky 30 - 40 metrov a majú kolmé steny. 

Geologickou zaujímavosťou je valcovitý komín. Ide o zachovalý sopečný komín, ktorý vytvorila láva vytekajúca zo zeme. Bolo to pred niekoľkými miliónmi rokov, keď sa zarovnaný starovulkán Vtáčnik po zaliatí morom znova prebudil a začal chŕliť tekutý andezit. Ten bol rôznej kvality a práve v závislosti od nej sa časť rozpadla na suťové kamenné moria, z časti sa zvetrávaním vytvorila orná pôda, ale len najodolnejší voči vetru, vode, mrazu a slnku sa zachoval do dnešných čias.

Skalné veže sú tvorené bazaltoidnými andezitmi odolnými voči zvetrávaniu. V roku 1992 boli vyhlásené za prírodnú pamiatku. V juhozápadnej časti prírodnej pamiatky sa z málo členitého úbočia budovaného menej odolným amfibolickým andezitom vytvorilo suťové pole, ktoré má charakter kamenného mora. 

Celá prírodná pamiatka má vedecko - výskumný a náučný význam. Slúži nám ako názorový príklad a doklad o procese dozrievania sopečnej činnosti v Západných Karpatoch. Je to skutočná pamiatka na formovanie nášho regiónu. Lesný porast Ostrovice patrí do kategórie ochranných lesov. Preddstavuje starý, vyše 130 ročný bukovo - jedľový les s prímesou javora horského.

Na andezitových bralách sa vytvorili kyslomilné rastlinné spoločenstvá s čučoriedkou obyčajnou /Vaccinum myrtillus/. V spoločenstve skalných štrbín sa vyskytujú viacere druhy papradí, napr. sladič obyčajný /Polypodium vulgare/, slezinníky /Asplenium/, vzácnejšia vudsia skalná /Woodsia ilvensis/ a tiež horský druh plavúňa - chvostník jedľovitý /Huperzia selago/. Pre chránené územie sú charakteristické živočíšne spoločenstvá jedľovo - bukových komplexov, v ktorých sa vyskytuje veľké množstvo vzácnych druhov chrobákov, pavúkov a obojživelníkov. Raritou je skutočnosť, že tu žije až 33 druhov pavúkov. Z hmyzu sú bohato zastúpené chrobáky, napr. veľké množstvo chránených druhov bystrušiek /Carabus/. Keďže ide o vlhké lesy, početne sú zastúpené tiež obojživelníky, hlavne salamandra škvrnitá /Salamandra salamandra/.

Ostrovica mnohým návštevníkom pripomína lokalitu, ktorú vytvorila neznáma civilizácia a preto vzbudzuje množstvo otázok. Je to akási starožitnosť našej prírody, ktorá vznikla pred miliónmi rokov bez zásahu človeka.

Foto a text napísal: Vladimír Janovič (zdroj infotabule pri Ostrovici).